Otvorila sa mi nová dimenzia - Luka Brase

Ťahy vedie s razanciou. Zakaždým bývajú sebaisté. Majú obdivuhodnú pravidelnosť. Rytmika jeho diel sa zakladá najmä na nespútanosti a všadeprítomnej energii. O to väčším prekvapením je, že sa ako autor necháva unášať procesom. S rovnakým prístupom víta Luka Brase všetko, čo mu život prináša.

LUKABRASE.NL
facebook: LUKA BRASE – AKUL STORY
instagram: LUKA_BRASE
WWW.GOBELINMANUFACTORY.COM

V tvorbe medzinárodne uznávaného a renomovaného výtvarníka Luku Braseho by sme istotne mohli nájsť paralely medzi jeho štýlom života a charakterom tvorby. Možno je to zámer a možno prirodzenosť, s akou už niekoľko desaťročí tvorí. Bez ohľadu na veľkosť plátna a na to, či pri tvorení používa laser, pero alebo ceruzu, zákonite rozvíja dielo o niekoľko simultánne prebiehajúcich realít. Málokto by však predpokladal, že svoju pomyselnú strunovú teóriu si zostavoval pri tkáčskom stave. 

Pohľad na staršie aj najnovšie diela s témou mesta navodzuje utopistický dojem, v ktorom sa všetko dostáva do vzájomnej harmónie. S akou víziou sveta zvyknete započínať dielo? 

Všetko v mojej tvorbe sa prelína s tým, čo prežívam. Mestá a miesta, ktoré zakresľujem a maľujem, som buď navštívil a cítil som sa v nich ako doma, čo je prípad New York City, alebo som ich navštívil len fiktívne, v mojich vlastných predstavách, trebárs Santorini. Tieto mestá sú pre mňa manifestom života a harmónie. Radosti z toho, že smiem tvoriť a zanechávať za sebou viditeľnú stopu. Tvorbu a zároveň aj mňa najväčšmi charakterizuje technika lukagraphy. Luka vyjadruje osobité kresbové gesto, ktoré zachytáva prchavosť momentu, a graphy je fotografickým pozorovaním prítomnosti a jedinečnosti priestoru. 

Obrazy pôsobia inak z makropohľadu a inak pri nahliadaní do štruktúr, v ktorých prebiehajú drobné epizódy s nepatrnými postavami v náznakoch rôznych situácií. Bývajú kompozície zamýšľané ako jeden ucelený príbeh, alebo do diel vkladáte niekoľko príbehov súčasne? 

Vo väčšine diel je niekoľko príbehov súčasne. Všetko však závisí od toho, či mám aspoň malú predstavu o diele už na začiatku. Ak nie, tak sa tomu odovzdám a nechám rukám úplnú slobodu pohybu, aby ťahy len tak plynuli. Najradšej mám, keď sa postupom času v diele začínajú vyjavovať moje základné motívy: ženy, domy, stromy či oblaky. No čoraz častejšie sa do obrazov dostávajú aj motívy hudby, hlavne cez nástroje a zakreslené noty. Označil by som to ako poetiku plynutia času a emócií. 

Ako určujete rytmus v kompozíciách – inšpirujete sa napríklad hudbou, alebo ten zmysel pre rytmus vychádza výlučne z umeleckej intuície?

Rytmus je u mňa intuitívny. Snažím sa, aby v tom bola zachytená voľnosť. Učím sa počúvať aj ticho. Je to úžasný podnet. Hravosť bola pre mňa vždy dôležitá a tak je to aj v mojom živote. Vďaka tomu môžu vznikať hodnotovo silné diela, ktoré odrážajú aj mňa ako autora. 

Veľkú časť vašej doterajšej tvorby charakterizujú syntézy viacerých štruktúr. Čo zapríčinilo, že ste si ako vyjadrovací prostriedok zvolili práve štruktúry? 

Už ako dieťa som veľmi veľa kreslil, čo mi nakoniec určilo aj smer, ktorým som sa ďalej uberal. Vrstvenie línií ceruzy či pera pre mňa vytváralo skutočne zaujímavý zhluk štruktúr. Nikdy ma to neprestalo zaujímať. Na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku som študoval tkáčsku tvorbu a už vtedy som mal blízko k štruktúram. Gobelínom a textilu sa, mimochodom, venujem dodnes.

 Akým spôsobom sa im venujete? 

S priateľmi sme založili občianske združenie Gobelin Manufactory SK (GMSK). Sídlo máme v Bratislave. Hlavným zámerom tohto projektu je ochrana a inovácia tradičnej výroby gobelínov na Slovensku. Snažíme sa združovať slovenských výrobcov aj majiteľov gobelínov. Tiež organizujeme výstavy a zbierky, aby sme túto techniku viac spopularizovali. Širšej verejnosti sa ju snažíme predstavovať formou workshopov a verím, že sa nám podarí dostať ľudí bližšie k tomu, aby si sami vyskúšali toto remeslo. 

Popri iných projektoch predstavujete aj vlastný parfum. Umenie vôní vo svojej podstate spočíva v prchavých látkach, ktoré oko nevidí. Ako k tomu došlo? 

Pred niekoľkými mesiacmi ma oslovila spoločnosť, ktorá vyrába vlastné parfumy. Spolupracuje s francúzskymi a talianskymi expertmi na špičkové vône. Patrí medzi nich aj svetovo uznávaná Isabelle Burdel, ktorá tvorila parfumy pre módny dom Rochas. So spolumajiteľom tejto spoločnosti Romanom Kettnerom sme sa zamysleli nad prepojením vizuálneho umenia a vôní. Vôňa nie je len prchavá, ale čo je ešte zaujímavejšie, často sa viaže k spomienkam a dokáže ich vyvolať aj po dlhých rokoch. To cítim aj ja, keď tvorím. 

Vznikala kompozícia vône s konkrétnou predstavou o jej budúcich nositeľoch? 

Nechceli sme priniesť príliš komplikovanú exotickú vôňu. Skôr sme mienili vytvoriť parfum pre ľudí, ktorí majú radi krásu bežného dňa s jeho svetlom, zážitkami a, samozrejme, aj vôňami. Snažili sme sa prepojiť svet muža a ženy, a tak sa nám podarilo vytvoriť unisex vôňu. Cítiť v nej bobule borievky, koreň kosatca, citrón, pačuli, ale zakomponovali sme tam aj akordy slamienky a vlhkého piesku. Sme veľmi radi a teší nás, že odozva na parfum presiahla naše očakávania. 

V posledných rokoch sa vo vašej tvorbe v rastúcej miere začínajú objavovať expresionisticky motivované obrazy, ktoré majú takmer až minimalistický ráz, napríklad Odlet do Raja, Guess či New Vision. Ide o postupný prechod k ďalšiemu štádiu tvorby, alebo sú to skôr spontánne experimenty?

K maľbe a experimentom na veľkých formátoch som sa dostal spontánne. Momentálne sú to rozmery 200 x 150 cm a viac. Jedným z prvých takých diel je už spomenutý New Vision, ako oslobodenie od akýchkoľvek predstáv. Gesto, farba, čistá radosť. Dielo bolo nejaký čas u mňa v ateliéri. Keď tam prišli hostia, zakaždým zhodne tvrdili, že je to jedno z najlepších diel v celom ateliéri. Celkom ma to prekvapilo, ale zároveň aj potešilo. Otvorila sa mi nová dimenzia a to mám vo výtvarnom umení rád. Teším sa, keď môžem neustále objavovať nové možnosti, byť aktívnou súčasťou celého procesu a zároveň mať schopnosť nadchýnať tým aj iných ľudí.

Galéria obrázkov