Som otec 21. storočia

V éteri znie ako satirický „šašo“, v realite je to však rozvážny muž, ktorý takmer všetok voľný čas venuje ročnej dcérke. Korona spomalila jeho hektické pracovné nasadenie, ale zabránila mu aj cestovať. Čo má rád, čo mu chýba a prečo ho jeho žena volá feministka? Nielen to nám v exkluzívnej cover story prezradil moderátor Matej Sajfa Cifra.

Už viac ako rok si otcom. Ako sa zmenil tvoj život? 

Úprimne poviem, že sa zmenil aj nezmenil. Som už v pokročilom veku, viem, kto som, a preto si rodičovstvo dokážem užívať oveľa viac, pokojnejšie a radostnejšie, ako keby som mal čerstvých dvadsať. Kamaráti mi hovorili: „Uvidíš, budeš mať deti a všetko sa zmení.“ Nie je to tak, všetko je také isté, ibaže oveľa, oveľa lepšie. 

Trošku ma zaskočilo, že sa musím učIť väčšej trpezlivosti. A pritom som si o sebe myslel, že som trpezlivý.

Je otcovstvo také, ako si si predstavoval, alebo ťa niečo zásadne prekvapilo? 

Trošku ma zaskočilo, že sa musím učiť väčšej trpezlivosti. A pritom som si o sebe myslel, že som trpezlivý. Prekvapilo ma, aké úžasné drobné detaily mi vedia zlepšiť deň. Napríklad keď si nadránom zoberieme dcéru do postele a ona mimovoľne dá pusu mne a potom Veronike a snaží sa nás zobudiť. Je to úžasný pocit, ktorý sa ani nedá opísať slovami. 

Asi najťažšie pri malom bábätku je, že rodičia sa takmer nevyspia. Ako to máte vy? 

Keď počúvam hrôzostrašné príbehy iných párov o tom, ako vôbec nespia a ich dieťa je každú hodinu hore, som vďačný, že my sme celkom v pohode. Občas sa dokonca stalo, že sme sa ráno zobudili a vyľakali: kde je Sára, nestalo sa jej niečo?! A ona buď ešte spala, alebo bola hore, sedela a obzerala sa. Samozrejme, vyskytli sa aj noci, keď nechcela zaspať a bola nepokojná. Teraz však už máme celkom dobrý režim. Sára má trinásť mesiacov, chodí spávať o pol deviatej, vstane po piatej ráno a do pol siedmej ešte vydrží v posteli.

Hovorí sa, že dieťa so sebou prináša aj naozajstný strach. Všimol si si na sebe alebo na Veronike, že ste citlivejší a inak vnímate niektoré súvislosti? 

Určite áno. Keď sa pozriete do očí toho malého dieťaťa a predstavíte si, že by ho postihla nejaká choroba, tak vám stisne hrdlo. Aj my sme si už prešli troj-štvordňovou teplotou. Nevedel som, čo mám robiť, bol som absolútne bezbranný, nervózny, nechápal som, ako je možné, že jej neviem okamžite pomôcť. A to bola iba obyčajná teplota, mnohí rodičia prežívajú omnoho krušnejšie chvíle a vážne choroby, cítim voči nim obrovský obdiv. 

Si pripravený na to, že tohto strachu sa už nikdy nezbavíš? 

No veď toto... Hovorí sa, že malé dieťa – malé problémy, veľké dieťa – veľké problémy. Začínam s tým súhlasiť, lebo bojovať s čípkami a teplotou je malicherné oproti tomu, čo sa začne v puberte. Najskôr začne bojovať proti mne, potom proti žene, nájde si frajera, ktorý bude o dvadsať rokov starší. Fúha, ktovie, čo nás čaká. Verím však, že keď si teraz vybudujeme dobrý vzťah, taký, aký máme Veronika a ja s našimi rodičmi, tak budeme vedieť vyriešiť rôzne nástrahy. 

Nemám problém so vstávaním, menením plienok, varením, kočíkovaním. Jednoducho nemám problém tráviť čas s dieťaťom, ktorému zatiaľ nie som schopný verbálne rozumieť.

Kedysi u nás platilo, že otcovia sa do výchovy detí príliš nestarali, bola to „ženská záležitosť“. Berieš svoje otcovstvo vážne? 

Ja som jednoznačne otec 21. storočia. Mám pocit, že už teraz máme s dcérou špeciálny súzvuk, ktorý, dúfam, pretrvá navždy. Nemám problém so vstávaním, menením plienok, varením, kočíkovaním. Jednoducho nemám problém tráviť čas s dieťaťom, ktorému zatiaľ nie som schopný verbálne rozumieť. No na druhej strane musím jedným dychom priznať, že matka je pre ňu absolútne nenahraditeľná. Kde si ja neviem rady a strácam trpezlivosť, ona si hravo poradí. Vzťah Veroniky a Sáry občas sledujem ako National Geographic, lebo príroda to zariadila ozaj perfektne. Keď som ja nedokázal upokojiť plačúce dieťa, ona nepotrebovala žiadne slová, stačil im len ich intímny kontakt. 

Sme spolu jedenásť rokov a dieťa vôbec neotriaslo naším vzťahom. Naopak, prehĺbilo ho a utužilo. Veronika bola krásna a vzrušujúca pred dieťaťom aj počas tehotenstva a teraz sa pri pohľade na ňu cítim ako roztúžený šestnásťročný pubertiak.

Zmenil sa po narodení Sáry tvoj vzťah s manželkou? 

Nechcel by som zbytočne zdôrazňovať, že naše manželstvo je rozprávkové a nemá žiadne, ani drobné chybičky. Ale je to tak, ono naozaj je rozprávkové a bez chýb. Poznáme sa už hrozne dlho a preskákali sme si rôznymi fázami. Sme spolu jedenásť rokov a dieťa vôbec neotriaslo naším vzťahom. Naopak, prehĺbilo ho a utužilo. Veronika bola krásna a vzrušujúca pred dieťaťom aj počas tehotenstva a teraz sa pri pohľade na ňu cítim ako roztúžený šestnásťročný pubertiak. 

Ako ti do života zasiahla pandémia koronavírusu? Urobila ti veľký škrt v pracovných plánoch? 

Keď sa v marci všetko zatvorilo, bol som, paradoxne, nesmierne šťastný. Aj my sme sa totiž zatvorili, presťahovali sme sa k svokrovcom do domu a boli sme pokope, celá veľká rodina. V marci a apríli som si neskutočne oddýchol, strávili sme spolu intenzívny rodinný čas a myslím si, že práve vtedy sme so Sárou položili základné kamene nášho vzťahu. Napríklad sme sa ráno vozievali v aute po kávu a púšťali sme si pesničky. Minule som niekomu povedal, že marec by mal byť každý rok úplne voľný, všetci by sme sa na chvíľu zastavili a trávili čas iba s najbližšou rodinou. Samozrejme si však uvedomujem, že korona mnohým ľuďom urobila dramatický škrt cez rozpočet, pripravila ich o prácu. Mám pred tým obrovskú pokoru a súcitím s každým, kto si takýmto neľahkým obdobím musel prejsť. 

Vôbec si vtedy nepracoval? 

Pracoval, každý deň som moderoval v rádiu. Zrušilo sa mi však množstvo eventov a moderovačiek. Veľa z týchto podujatí sa neskôr presunulo do online priestoru, tak som moderoval cez virtuálne štúdiá a rôzne programy na videokonferencie. Vyznie to možno čudne, ale v istej fáze prvej vlny som sa, paradoxne, tešil z každej zrušenej akcie. Cítil som, že si potrebujem trošku oddýchnuť a zvoľniť pracovné tempo. 

Obrátenou stranou mince je, že sa príliš nedá cestovať. Aké výlety si mal tento rok naplánované a musel si ich zrušiť? 

V auguste sme chodievali na mesiac do Kalifornie, ale už dva roky sme to vynechali. Vlani pre tehotenstvo a teraz vinou korony. Na jar sme zvykli vycestovať na Srí Lanku – na ajurvédsky pobyt. Aj ten sme, samozrejme, museli oželieť. 

Chýba ti cestovanie a s ním spojená sloboda? 

Veľmi. Rád spoznávam svet, rád vidím ľudí na iných kontinentoch, v iných krajinách, inej farby pleti, iného vierovyznania, rád pozorujem, ako fungujú, čo robia, nad čím premýšľajú a po čom túžia. Vtedy človek zistí, že pod nánosmi zovšeobecnenia a škatuľkovania (tí sú takí a iní sú onakí) sme všetci vlastne rovnakí alebo minimálne veľmi podobní. 

Na tvojich sociálnych sieťach vidíme, že s rodinou si teraz často užívaš rôzne dlhšie či kratšie pobyty na Slovensku. Je naša krajina dobrým miestom na trávenie voľného času? 

Nepochybne. V lete som vôbec nemal pocit, že chcem vyraziť k moru do Chorvátska alebo do Talianska. Cestovali sme po Slovensku, najviac času sme strávili v Tatrách. Bolo pre mňa prirodzené (aj napriek uvoľneným opatreniam) ostať na Slovensku a trošku pomôcť a podporiť domáci cestovný ruch. Aj v rádiu sme veľa hovorili o tom, že dovolenka na Slovensku dáva zmysel. Počas uplynulého leta a jesene sme objavili množstvo neskutočných miest, o ktorých sme ani netušili. 

Ktoré miesta si si tento rok mimoriadne užil? 

Parádne sme sa poprechádzali pri prielome Dunajca. Nik tam v tom čase nebol, zažili sme prekrásnu farebnú jeseň a veľmi sa nám tam páčilo. Domáci Tatranci nás potom zobrali do dedinky Osturňa, ktorá je jednou z najdlhších dedín na Slovensku, ak nie úplne najdlhšia. Nad ňou sú krásne pasienky s ovečkami, my sme pri nich zbierali hríby. No existuje niečo krajšie? 

Videla som, že si dokonca liezol aj na tatranské štíty. Máš rád tento typ adrenalínu a vysokohorské výzvy? 

Adrenalín mám rád v bezpečnej miere. V lete sme spolu s horským vodcom vyrazili na štít Bradavica. Som šťastný, že som tento výstup mohol absolvovať aj s otcom a svokrom. Otec má 65 rokov a perfektne to zvládol, bol na seba nesmierne hrdý, lebo si príliš neveril. Myslel si, že už pomaly patrí do starého železa. Čím som starší, tým radšej mám chodenie po horách. Vyhovuje to aj mojej kondičke a mentálnemu nastaveniu. 

Stále sa venuješ sociálnym sieťam, kde si veľmi úspešný. Čo ťa na nich baví najviac, prečo to robíš? 

Baví ma sledovať ľudí, ktorí ma tešia, motivujú, informujú alebo zabávajú. Sociálne siete udržiavajú môj prehľad v aktualizovanom stave, vďaka nim viem, čo sa vo svete deje. Nepozerám tam žiadne hlúposti. 

Sleduješ TikTok? 

Nie. Asi som naň starý. Nechytili sa naň ani iní vplyvní slovenskí influenceri. Všetci zostávame predovšetkým na Instagrame, ale pohybujeme sa aj na Facebooku. Už dlhé roky však mám aj účet na Twitteri. Príležitostne tam publikujem, prioritne je to však pre mňa zdroj reálnych overených informácií. 

Ako sa z tvojho pohľadu vyvíja Facebook? Podľa mňa sa tam extrémne šíria najmä dezinformácie. 

S tým súhlasím, ale závisí to od človeka a jeho preferencií. Ak by ste sa pozreli na moju facebookovú nástenku, nenájdete tam nič o tom, ako nás Matovič čipuje, Bill Gates ovláda a čo všetko s nami plánuje Soros. Takéto veci u mňa nie sú, pretože ma nezaujímajú. Neklikám na žiadne podobné linky, preto mi ich asi algoritmus Facebooku ani neponúka. Väčšinou na ňom komunikujem s poslucháčmi Fun rádia. 

Hovorí sa, že firmy si ťa veľmi cenia, pretože svojím vplyvom vieš meniť nákupné správanie ľudí. Ako to robíš? 

Neviem, na toto by asi vedeli lepšie odpovedať tie firmy. Nemám za sebou žiadny mediálny alebo marketingový tréning. Som vnímavý človek, veľa vecí odpozorujem a učím sa. Od začiatku sa snažím prezentovať iba taký, aký naozaj som, na nič sa nehrám, neprikrášľujem realitu a som autentický. V komunikácii s klientmi som zodpovedný, nevymýšľam. Vždy sa na mňa môžu spoľahnúť. 

Peniaze nie sú mojou každodennou mantrou. Vďaka nim si však ako rodina môžeme dopriať to, čo máme radi, napríklad cestovanie, dobré jedlo čI iné drobné radosti.

Máš rád peniaze? 

Jasné, že áno! Ale nie sú mojou každodennou mantrou. Svoju prácu robím za peniaze a som schopný si ich aj vypýtať. Vďaka týmto peniazom si ako rodina môžeme dopriať to, čo máme radi, napríklad cestovanie, dobré jedlo či iné drobné radosti. 

Na druhej strane je tu trend, ktorý nám velí viac premýšľať, nakupovať rozumne, správať sa ekologicky a obmedzovať nezmyselný konzum. Súhlasíš s ním? 

U nás doma je týmto trendom zasiahnutá hlavne manželka. Snažíme sa žiť ekologicky, zodpovedne triedime odpad a nenakupujeme vo fast fashion obchodoch. Keď tak nad tým teraz rozmýšľam, ani si nepamätám, kedy som si naposledy kúpil niečo na seba. Treba premýšľať nad tým, že túto planétu budeme musieť prenechať ďalším generáciám – teda aj našej Sáre. Spočiatku stačí prispieť aspoň malou troškou k tomu, aby sme ju zanechali v čo najlepšom stave. Ani zďaleka nie sme dokonalí či dostačujúci, máme pred sebou ešte dlhú ekologickú cestu. 

Na tvojich sociálnych sieťach je okrem teba, Sáry a Veroniky ešte jedna hviezda, tvoj Defender. Čím to mega auto fascinuje teba aj množstvo ďalších ľudí, čo je na ňom také výnimočné? 

Defendera som dostal na narodeniny od rodiny a kamarátov, vyzbierali sa naň. Toto auto má jeden z najikonickejších dizajnov, aké vôbec existujú vo svete automobilizmu. Až do predminulého roka, keď prišiel nový Defender, sa dizajn auta od druhej svetovej vojny v zásade nemenil. Je to klasický hranatý, sparťanský, britský dizajn, ktorý sa mi vždy páčil. Má príbeh a dušu. Je to legendárne terénne auto, dá sa ním prejsť krížom hoc aj cez rieku. Ak príde zombie apokalypsa alebo solárna búrka, Defender bude stále fungovať, pretože nemá žiadnu elektroniku. O tom aute som dlhé roky básnil a hovoril som si, že si ho raz kúpim. Áno, priznávam, je neekologické, má dieselový motor a veľa žerie, ale na svoju obranu poviem, že ho šoférujem iba úplne príležitostne. Za rok som najazdil asi dvetisíc kilometrov. 

Tvoja manželka nedávno vyhlásila, že si najväčší feminista, akého pozná. Ako tomu máme rozumieť? 

To je pravda. Keď som videl, že novou viceprezidentkou USA sa stala Kamala Harrisová, ktorá má indicko-jamajské korene a je vôbec prvou ženou zastávajúcou takúto vysokú politickú pozíciu, mal som zimomriavky, stiahnuté hrdlo a slzu na krajíčku. Ženám nesmierne prajem takýto úspech. Chcel by som, aby ich bolo v politike a verejnom živote omnoho viac, pretože politika by bola pokojnejšia, rozumnejšia, empatickejšia a obsahovala by menej zbytočného ega. 

Bude Kamala Harrisová aj prvou americkou prezidentkou? 

Bavili sme sa o tom aj s Veronikou a zhodli sme sa, že je to veľmi pravdepodobné. Súčasne však želám prezidentovi Bidenovi veľa zdravia. Viem si predstaviť, že o štyri roky môže nastať situácia, že Joe Biden sa už nebude uchádzať o znovuzvolenie a Kamala Harrisová by pokojne mohla zvíťaziť. Podľa mňa na to má všetky predpoklady. Jej príbeh ma fascinuje. 

Si feminista aj v bežnom živote? Obraňuješ ženy a ich práva? 

Ak niekto neobraňuje ženy, tak je podľa mňa grobian. Myslím si, že ženy sa vedia brániť aj samy, no ich hlasu treba dávať patričnú dôveru a dôležitosť, ktorú si zaslúžia. Napríklad keď sa hovorí o ženskom tele a o práve zasahovať doň. Kto má o tom rozhodovať? Poslanci pri koňaku v parlamentnom bufete? Ak zoberieme ženám právo rozhodovať o sebe, čo sme to za spoločnosť? Veronika sa v tejto oblasti intenzívne angažuje – založili si iniciatívu ŽEMY, v rámci ktorej vecne a fakticky rozoberajú najmä rodové témy. Počas našich dlhých debát sa toho aj na mňa veľa nalepilo.

MATEJ SAJFA CIFRA

Vyštudoval anglický a slovenský jazyk na Univerzite Komenského v Bratislave. Celá jeho profesionálna kariéra je spätá s Fun rádiom. Moderuje rôzne televízne programy a v súčasnosti sa venuje internetovému vlogu, jeho Instagram sleduje takmer 340 000 fanúšikov. Je ženatý, s manželkou Veronikou majú ročnú dcéru Sáru.

Galéria obrázkov