Šport z nás robí lepších ľudí

Sme silnejší, cieľavedomejší a nechýba nám disciplína – zhodli sa osobnosti, ktoré sme oslovili do ankety FOR MEN. Pomáha im šport pri sebarozvoji? Mení ich aj v civilných životoch? Tréningy neformujú iba telo, ale zásadne ovplyvňujú aj dušu.

NIČ NEPRÍDE SAMO A HNEĎ 

Boris Valábik
hokejový reprezentant SR 

Či zo mňa šport urobil lepšieho človeka? O tom som presvedčený: áno. Dodnes ťažím z toho, čo som sa naučil vo vrcholovom športe. Som fyzicky aj psychicky odolný, dokážem sa zmieriť s kritikou na internete aj na štadióne. Iný by si ju pripúšťal a zrútil by sa, ja sa iba pousmejem, lebo takých mudrlantov som už v živote stretol… Snažím sa byť absolútne dochvíľny. Dodnes si pamätám pocity, keď som ako dieťa meškal na tréning. Naposledy sa mi to stalo počas kariéry, keď som si v USA zabudol prestaviť na budíku a.m./p.m. a zaspal som. Bol to hrozný pocit, celý tím sa na mňa pozeral a dal mi to poriadne „vyžrať“, na to sa tak ľahko nezabúda. Už nikdy nechcem meškať a stať sa negatívnym stredobodom pozornosti. Šport ma naučil, že ak chcem niečo dosiahnuť, musím tomu obetovať všetko – večerný film, rande, popíjanie s kamarátmi… Ja som pre hokej nebol ani na vlastnej stužkovej. Získal som disciplínu aj cieľavedomosť. Som veľký advokát športu. Deti presviedčam, aby išli športovať. Získajú tým časť výchovy, ktorá je nenapodobiteľná. Pri športe pochopíte, že nič nepríde samo a hneď. Na každý úspech sa musíte nadrieť. Víťazstvo je síce krásne, trvá však veľmi krátko. Po každej prehre sa zase musíte postaviť a ísť ďalej. Ak by som nešportoval, dnes by bol zo mňa diametrálne odlišný človek. Predpokladám, že bez športu by som bol rozmaznanejší a možno by som si myslel, že iní mi niečo dlžia a očakával by som, že spoločnosť mi musí niečo dať, tak ako si to myslia dnešní mladí. Športovec vie, že mu nič nespadne z neba – za každým úspechom stoja hodiny odriekania. Jasné, že aj vzdelanie je dôležité, ale žiadna škola vám nedá to, čo vrcholový šport.

ÚCTA A POKORA 

Attila Végh
bojovník MMA 

Šport je pre mňa mimoriadne dôležitý. Začal som sa mu venovať už keď som mal päť rokov a absolútne mi prirástol k srdcu. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že som začal so zápasením, pokračoval som s karate a nasledovalo MMA. Keď to tak počítam, bojovým športom sa venujem už tridsať rokov. Zvykol som si na športovanie a potrebujem ho, je pre mňa ako dýchanie. Pomáha mi v celom mojom živote. Tréningy a zápasy ma naučili disciplíne, ktorá je dôležitá nielen v športe. Okrem toho som sa naučil aj pokore, úcte k starším a vlastne ku všetkým ľuďom. Vôbec nezáleží na tom, akí sú – športom si formujem svoju ľudskú stránku, to je isté. Vďaka športu som sa dostal k zaujímavým ľuďom, ktorí ma tiež zásadne ovplyvnili, mám množstvo známostí a kontaktov. Trénoval som vo Švédsku, v Amerike, takmer na celom svete a tam som sa stretával s výraznými osobnosťami. A či si viem predstaviť, že by som žil bez športu? Že by som nikdy nešportoval? No to si viem predstaviť celkom jasne – Attila Végh by bol 150-kilovým tučným chlapom.

NEVZDÁVAM SA

Martin Šmahel
moderátor, fitness tréner, influencer 

Pre mňa je šport a pohyb celoživotná cesta, najlepšia, akou som sa mohol vydať. Keď sa dnes obzriem na začiatky v detstve, vidím, že mi šport dal a stále dáva dôležité lekcie do života. Vďaka športu už od šiestich rokov viem, že je potrebné mať ciele. Dosiahnuteľné méty sú totiž hnacím motorom akejkoľvek činnosti a napredovania v nej. Mám vďaka nemu silnú chuť zlepšovať sa, naučil ma individuálnej drine na sebe, ale aj kolektívnym zručnostiam. A to všetko nenásilne, nenápadnou hrou a postupnými malými krôčikmi vpred. A čo je najdôležitejšie, naučil ma nevzdávať sa po neúspechu a prekonávať prekážky s vierou vo víťazstvo. Poviem vám: to sa v živote stokrát zíde.

PEVNÉ NERVY A CHLADNÁ HLAVA

Maťo Homola
automobilový pretekár 

Ako dieťa som bol veľmi aktívny a potreboval som pohyb. Vybral som si futbal a s odstupom času môžem povedať, že to bol skvelý krok. Naučil ma tímovému duchu a pochopil som, že dosiahnuť výsledok je ťažké a za každým úspechom stojí tvrdá drina. Športovanie mi pomohlo v sebadisciplíne a sústredení sa na vlastný výkon. Futbal bol „mega“ dobrý na to, aby som do môjho detského tela zasadil semeno športovca. Doteraz z toho profitujem. Vo veku 14-15 rokov som si k futbalu pridal motokáry a venoval som sa vlastne dvom športom súčasne. Nemal som veľa voľného času a ani kamarátov, ale tak som sa sám rozhodol a neľutujem to. Určite som presvedčený, že šport zo mňa urobil lepšieho človeka. Neúspechy a pády ma zoceľujú a ešte viac nútia makať na sebe a odstraňovať chyby. Našťastie, vždy sa mi podarilo vstať a opäť sa vrátiť na pozitívnu víťaznú vlnu. Tieto skúsenosti, ktoré som načerpával pri športe, následne využívam aj v osobnom živote. Myslím si, že lepšie zvládam prekážky, napríklad v biznise. Športovcov podľa mňa neprekvapia nepriaznivé veci. Mám celkom pevné nervy a chladnú hlavu a nič ma len tak ľahko nerozhodí. Ja vlastne ani netuším, čo by som robil, keby som nešportoval. Cítim, že pre mňa je to jediná správna cesta.

Neúspechy a pády ma zoceľujú a ešte viac nútia makať na sebe a odstraňovať chyby. Našťastie, vždy sa mi podarilo vstať a opäť sa vrátiť na pozitívnu víťaznú vlnu.

Galéria obrázkov