Striedavá starostlivosť bez zbytočných strastí

Striedavá starostlivosť funguje v zahraničí už dlhé desaťročia, na Slovensku je však ešte stále často vnímaná ako strašiak. Aké sú jej výhody, čo pri nej treba zohľadniť a ako sa dajú prežiť striedavé Vianoce?

Prvé reakcie na striedavú starostlivosť bývajú zväčša negatívne. Dieťa vykresľujú ako blúdivého pendlera bez priateľov a stabilného domovského prístavu, prevažujú obavy z rozdielnych prístupov k výchove či z konfliktov medzi rozhádanými partnermi.

MÝTY A FAKTY 

Prvé reakcie na striedavú starostlivosť bývajú zväčša negatívne. Dieťa vykresľujú ako blúdivého pendlera bez priateľov a stabilného domovského prístavu, prevažujú obavy z rozdielnych prístupov k výchove či z konfliktov medzi rozhádanými partnermi. Samozrejme, tieto scenáre nie sú vylúčené, radia sa však medzi zlé až katastrofické. Okrem nich existuje aj druhá strana príslovečnej mince. Výskumy ukazujú, že deti vyrastajúce v „striedavke“ sa medzi domácnosťami rodičov presúvajú menej často než ich rovesníci vo výlučnej starostlivosti s presne stanovenými „návštevnými hodinami“ pre jedného z rodičov, väčšinou otca. Vďaka rovnomerne rozloženému času v dvoch rodinách sa okrem toho neoslabujú kontakty a minimalizuje sa riziko vzniku takzvaného syndrómu zavrhnutého rodiča. Ten sa objavuje, keď sa obmedzí komunikácia medzi rodičom a dieťaťom alebo keď „hlavný“ rodič ohovára toho „víkendového“. Väzba medzi ním a dieťaťom postupne slabne, až nakoniec (v tom lepšom prípade) platí staré známe „zíde z očí, zíde z mysle“. Striedavá starostlivosť prináša podľa výskumov z prelomu 70. a 80. rokov benefity aj v tomto ohľade. Podľa doktorky Judith Brown Greifovej neprichádzajú otcovia zapojení do striedavej výchovy o postavenie v role otca ani v budúcnosti. Matky zas podľa Debory A. Luepnitzovej takéto zapojenie otcov vítajú – výchova dieťaťa im nepripadá ako záťaž, ktorú musia zvládať osamote, a sú celkovo spokojnejšie. 

KOMPROMISY NAŠE KAŽDODENNÉ

Jeden tábor psychológov teda považuje striedavú starostlivosť za tú najhoršiu, druhý zas za tú najlepšiu alternatívu kompletnej domácnosti. Obe strany majú vlastné dáta aj argumenty, žiadne výskumy však v konečnom dôsledku nič nezmenia na každodennej skutočnosti rodičov a detí v striedavej starostlivosti. Tí sú totiž ako neplavci hodení do hlbokej vody, v ktorej sa musia naučiť plávať. Samostatne aj spoločne. 

Hovorí sa, že striedavá starostlivosť je vhodná len pre bývalých partnerov, ktorí spolu vedia komunikovať. Možno vás to prekvapí, ale prospeje aj párom s komunikačným problémom – aj keď si nevedia navzájom prísť na meno, chtiac či nechtiac ostanú v kontakte (hoci aj písomnom) a naučia dieťa riešiť naozaj komplikované situácie civilizovaným spôsobom. 

Medzi najkomplikovanejšie dohody pritom nepatria len základné intervaly pobytu u oboch rodičov, ale aj zdanlivé drobnosti ako lyžiarske kurzy, prespávanie u kamarátov a najmenšie výchovné otázky. Praktické problémy je dobré mať spísané čierne na bielom. Ak sa partneri raz dohodnú, že si po dieťa prídu každú druhú sobotu o 18:00, mali by to obe strany považovať za prikázanie. A prečo práve tento čas? Psychológovia sa zhodujú, že pred vkročením do pracovného týždňa je prospešné nechať dieťaťu nedeľu ako adaptačný deň. Ďalším bodom, pri ktorom je dôležité vopred vymedziť mantinely, sú financie. Všeobecne platí, že školné, krúžky či lekár sú spoločné položky, zvyšok hradí každý rodič zvlášť. Samozrejme, ak mu to dovolí príjem. Pri financiách je často dôležité odsunúť nabok ego a myslieť predovšetkým na dieťa. 

Ošemetnejšou témou sú výchovné metódy. V tomto prípade platí zlatá rada: „Správaj sa k iným tak, ako chceš, aby sa správali oni k tebe.“ Ak sa bývalí partneri nevedia stopercentne zhodnúť na maličkostiach, odporúča sa, aby privreli oči a nestarali sa druhému rodičovi do výchovy – veď oni sami by boli radi, keby ich výchovné metódy nepodliehali kritike –, prípadne našli kompromis. Nezvláda jeden z páru výučbu matematiky? Riešením môže byť pravidelné doučovanie cez internet. Dieťa predsa nemusí byť počas pobytu u jedného rodiča odtrhnuté od toho druhého. 

Hoci je lákavé mať neustály prehľad o osobnom živote bývalej polovičky, ťahanie informácií z potomka nie je najšťastnejšie riešenie.

DIEŤA NIE JE NÁSTROJ POMSTY

Táto veta pravdepodobne pobúri nejedného čitateľa, pretože nikto z nás si predsa nepripustí, že by mohol negatívne zmanipulovať vlastného potomka. Často sa však stáva, že bývalí partneri si ventilujú svoje negatívne pocity z čerstvého rozchodu či odlúčenia cez dieťa. Môže sa to prejavovať viacerými spôsobmi. Na pozore sa treba mať najmä pred týmito zlozvykmi: 

Ohováranie druhého rodiča. Ak o sebe bývalí partneri nedokážu povedať ani jedno pekné slovo, najlepšou voľbou je neutralita či taktné mlčanie. Netreba si ho však pliesť so zamlčiavaním. Rozišli sa dospelí, nie dieťa, a ono má právo na informácie o druhom rodičovi. Ak sa otec či matka potrebujú posťažovať, lepšou alternatívou môže byť blízka rodina, priatelia alebo terapeut. 

Detská špionáž. Hoci je lákavé mať neustály prehľad o osobnom živote bývalej polovičky, ťahanie informácií z potomka nie je najšťastnejšie riešenie. Dieťa sa môže cítiť ako zradca jedného rodiča, ak na dotieravé otázky odpovie, ale zároveň sa môže cítiť previnilo, ak zatajuje nejaké skutočnosti pred druhým. V každom prípade to neprospieva ani jemu, ani dospelému „špiónovi“. A koniec koncov, čo oči nevidia, to srdce nebolí. 

Preteky v rozmaznávaní. Striedavá starostlivosť nie sú nekonečné prázdniny v jednej domácnosti a pracovný tábor v druhej. Je to nová realita, všedná každodennosť. Častejšie si na ňu musia zvyknúť najmä rodičia, ktorí si kompenzujú pocit viny rozmaznávaním potomka. Povinnosti však musia byť rozdelené rovnomerne. 

Naliehanie na dieťa. Ak je dieťa po príchode od druhého partnera mĺkve, neznamená to, že na jedného z rodičov zanevrelo alebo ho druhý manipuloval. Ono samo si musí prejsť adaptačným procesom. Naliehanie a obviňovanie druhej strany mu na nálade nepridajú. Niekedy pomôže len čas. Zvykanie na novú situáciu nepotrvá večne. Ak si však rodič myslí, že sa jeho dieťa trápi, môže sa obrátiť na psychológa. 

Pätoro čo najpokojnejších Vianoc 

1. Plánovanie vopred predíde silným emóciám. December a príchod sviatkov v ľuďoch nezriedka vyvoláva smútok aj hnev. Mnohí týmto emóciám podľahnú a akékoľvek racionálne plánovanie vtedy neprichádza do úvahy. Ak sa bývalí partneri dohodnú na Vianociach niekoľko týždňov či mesiacov vopred, darujú sebe aj dieťaťu čas na potrebné spracovanie a zmierenie. Je dobré, ak má každý z nich na pamäti, že nielen on či ona si nevie predstaviť Vianoce bez dieťaťa, rovnaké pocity zažíva aj druhá strana. 

2. Voľba optimálneho harmonogramu. Každému páru vyhovuje iný systém. Niektoré deti strávia u jedného rodiča celý Štedrý deň a s druhým oslávia Silvestra, iné sa po piatej večer presúvajú medzi domácnosťami, ďalšie sú u otca či mamy celé sviatky a ďalší rok sa vystriedajú. Páry by si mali ujasniť, s čím sa dokážu zmieriť. Ak sa ukáže, že tieto sviatky boli pre všetky strany ťažké, ďalší rok sa môže harmonogram upraviť. 

3. Stop hádzaniu polien pod nohy. Rodičia by sa nemali predháňať v cene a množstve darčekov, očierňovať otca či matku pred dieťaťom a naopak, mali by dodržiavať stanovené dohody a rovnaké veci požadovať aj od druhej strany. 

4. Čas len pre seba. Smútok je bežná vianočná emócia, ktorú zažíva takmer každý – bez ohľadu na rodinný stav, vek či zázemie. Dospelí si počas dní bez dieťaťa môžu dopriať chvíľu osamote, spomenúť si na veci, ktoré ich dokážu potešiť a využiť voľný čas na to, aby sa venovali iba a len sebe. 

5. Realistické očakávania. Prvé striedavé Vianoce môžu dopadnúť skvele aj otrasne. Takmer určite nebudú stopercentné a je možné, že sa niečo pokazí. Na niektoré tradície možno neostane dosť síl. To je v poriadku. Ak rodičia či deti nevládzu, nemali by sa do ničoho tlačiť. Môžu si vytvoriť vlastné nové tradície a chyby považovať za priestor na zlepšenie.

Galéria obrázkov