Za betónmi Betlehemu

Dostať sa z Jeruzalema do Betlehema je... skúsenosť. Obe mestá od seba ležia len zopár kilometrov, ale pre domácich to pokojne môže znamenať niekoľko hodín.

Tesne pred Betlehemom totižto vyrástol múr, za ktorý Izraelčania ukryli mesto Kristovho narodenia. My sme mali zakaždým šťastie. Turisti sa vo všeobecnosti dostanú za múr rýchlo, niekedy takmer bez kontroly, zatiaľ čo domáci prechádzajú cez checkpoint s kontrolou dokumentov, tašiek, čakajú ich otázky či osobné prehliadky. Nadobúdam presvedčenie, že ak by dnes do Betlehema prichádzala Panna Mária s Jozefom, hľadajúc miesto, kde sa má narodiť Jezuľa, šance, že by sa tam dostali, by boli podstatne menšie. Dnešní Palestínčania sa museli naučiť žiť s múrom, ktorý už patrí medzi kultové miesta – asi ako ten berlínsky v niekdajšej rozdelenej Nemeckej spolkovej republike. Aj na betlehemskom múre sa nachádzajú početné odkazy, politicky motivovaný street art s motívmi mieru či spolunažívania medzi národmi. Zastavil sa tam dokonca aj Banksy. 

NA OPAČNEJ STRANE

Hneď po prvých krokoch Betlehemom si všimnete rozdiel medzi ním a Jeruzalemom. Je akýsi ošarpanejší, špinavší. Už z diaľky rozpoznáte zelené poznávacie značky, ktoré označujú autá spadajúce do registra palestínskej autonómnej správy. Žlté značky Izraelu tu takmer nevidno. Rozmerná plechová tabuľa pred Betlehemom totiž vo dne v noci upozorňuje, že Izraelčanom je vstup na palestínske územia zakázaný. Krajina má rešpekt pred možnými únosmi svojich obyvateľov a rieši to pomerne radikálnym spôsobom. Okrajové štvrte zívajú prázdnotou, no čím bližšie sme k centru, tým čulejší sa zdá chod mesta. 

Z akejkoľvek strechy je zrejmé, že Betlehem sa rozliezol najmä po pahorkoch. Kedysi sa všade naokolo rozprestierali pasienky či políčka, vďaka ktorým získalo mesto prezývku „Efrata“, teda „úrodné miesto“, a na starých mapách by sme ho našli aj pod menami ako Beitlachm či Beitlah, čiže „mesto mlieka“ alebo „mesto mäsa“. Tak či onak, všetky jeho starobylé mená ukazujú na to, že oplývalo hojnosťou a dostatkom jedla. A hoci údolia majú poľnohospodársky nezastupiteľnú funkciu aj dnes, stopa modernity sa preukázala aj tu. Nové obytné štvrte, staré centrum, to všetko zapustilo korene na kopcoch, vďaka čomu má dnešný Betlehem zaujímavú panorámu. Ponad strechy domov sa dvíhajú zvonice zakončené krížmi. Kresťanstvo je v Palestíne v menšine, ale tu, v Betleheme, má svoje mimoriadne silné a osobité postavenie. 

JEŽIŠ, ÁNO 

Stráviť Vianoce priamo v Betleheme je snom mnohých veriacich, pretože sa chcú dotknúť miesta, kde sa mal narodiť Ježiš Kristus. Na Námestí jasličiek vedľa seba existujú dve najväčšie monoteistické náboženstvá sveta. Keď sa obzriete naokolo, zbadáte, že na jednej strane námestia sa týči vysoký minaret Omarovej mešity, ktorú postavili na mieste, kde sa mal pomodliť kalif Omar, a oproti nej stojí kamenná Bazilika narodenia. Tá pripomína skôr akúsi pevnosť pozliepanú z viacerých častí skladačky, čo nepôsobí práve honosne. Na dôležitosti jej však pridáva udalosť, ktorá sa tu odohrala. Práve tu údajne prišiel na svet Ježiš Kristus. Dodnes sa sem hrnú pútnici a po stovkách navštevujú miesto prevoňané kadidlom a medovými sviečkami, aby sa dotkli šrtnásťcípej hviezdy, ktorá označuje presné miesto narodenia Jezuliatka. Kamkoľvek sa v Betleheme pohnete, tieto príbehy vás dobehnú. Od námestia sa rozbiehajú kamenné uličky starého mesta. Aura kostolov a pútnických miest stiahne takmer všetkých turistov, ale keď sa vydáte sem, ocitnete sa medzi domácimi. Presne tu nájdete ten podmanivý neturistický Betlehem bez suvenírov, no zato s pohľadom na lokálny život. Neďaleko mešity si všímame malý podnik, kde vo vriacom oleji pripravujú čerstvý falafel. Dušujú sa, že sme nikdy lepší neochutnali, a keď sa doň zahryzneme, nuž... len im prikývneme, pretože tá zmes nám načisto vyrazí dych. Pred podnikom cez ulicu vyložia niekoľko starých stoličiek a čajovňa je na svete. Klientelu tvoria najmä starší muži, ktorí hrajú kocky a sŕkajú z nekonečných pohárikov sladkého čaju, v ktorom pláva vetvička mäty. Týchto orientálnych pohľadov sa človek nepreje. 

ŽIADNE MEDZE

Hluk, zvolávanie, zjednávanie a na ceste porozhadzované smeti, ktoré vietor rozfúka po širokom okolí. Obísť trhy, bez ohľadu na to, koľký raz tu za tie roky nocujeme, by bol jednoducho neodpustiteľný prehrešok. Predáva sa tu kadečo a takmer na každom kroku. Len tak dokážete vytvoriť blízkovýchodný chaos. Kopy šiat, nové aj staré topánky, dokonca topánky (naozaj) bez páru, kožené opasky, domáce potreby, zošity, staré knihy, ovocie, zelenina, voňavý tabak do vodnej fajky, mydlá z olivového oleja, bylinky, koreniny či palestínske zástavy. Dostať tu naozaj všetko. Najlepšie je nájsť si zabudnuté miesto niekde na okraji trhoviska a chvíľu len s úžasom sledovať a tešiť sa z rozličných miestnych nuáns: ako sa davom snaží predrať vŕzgajúci vozík naložený banánmi, ako sa pritom predajcovia pohádajú a vzápätí si podávajú ruky, ako sa priatelia zdravia bozkom na obe líca. Ruch nachvíľku skrotí zvon kostola a neskôr aj prenikavý hlas muezína z neveľkej mešity. Náboženstvá tu žijú vedľa seba a nikto s tým nemá problém. Teda... aspoň čo sa týka Betlehema. 

NEJEDNO VRELÉ PRIVÍTANIE

Pri prechádzke Betlehemom si občas na lampách, stĺpoch či stenách všimnete portréty mladých mužov. Cez hlavu majú prehodenú čierno-bielu kockovanú šatku, ktorú preslávil Jásir Arafát, a vedľa tváre im svieti podobizeň mešity al-Aksá alebo Skalného dómu v Jeruzaleme. Mnohé z portrétov sú dnes vyblednuté, desiatky ráz zmokli, spieklo ich slnko, no stále tu visia, pretože symbolizujú šahídov, teda martýrov, ktorí zomreli v palestínsko-izraelskom konflikte. Doba, keď sa niektorí vyhodili do povetria v baroch Tel Avivu či na jeruzalemských diskotékach, sa už pominula, no konflikty sa občas vyhrotia a ľudia prichádzajú o život aj dnes. Kultúra palestínskych mučeníkov je silná aj v Betleheme a pozorné oko pri prechádzkach napočíta viacero podobných obrázkov. 

Staré mesto je útočiskom mnohých ľudí. Natrafíte tu aj na malé dielničky, kde pod rukami šikovných majstrov vznikajú krásne výrobky z olivového dreva. Olivovník je symbolom Palestíny a v okolí Betlehema ich stále nájdete veľké množstvo, hoci aj ony sa strácajú – rovnako ako palestínska zem. Mnohé výrobky končia v obchodíkoch so suvenírmi a takmer každý turista si domov odnesie malý drevený Betlehem. Je v tom krásna symbolika. Muži vyrezávajú, fajčia jednu od druhej, popíjajú kávu s vôňou kardamómu a popritom sa neustále zhovárajú. Arabskí muži sú ukecanejší než ženy a kto to nezažil, ten tomu nebude chcieť veriť. 

Aj toto mesto sa so západom slnka mení. Podniky, kde pripravujú kebab, shawarmu či falafel, sa postupne zapĺňajú a svoje miesto tu nájde takmer každý. Študentky so šatkami prehodenými cez vlasy, mladé páry, rodiny, ktokoľvek je vítaný. Aj my. Obsluhuje nás palestínske dievča so zlatým krížikom na krku a domáce jedlo chutí naozaj výborne. Noci sú napriek neustálej prítomnosti múru bezpečné, a hoci sme cudzinci, Betlehem sa nám za ten čas dostal pod kožu. Neraz sme sa ocitli pri stole s horúcim čajom a vodnou fajkou, na ktorú nás pozvala partia miestnych. Toto sú tie príjemné stretnutia, ktoré v arabskom svete ešte stále môžete zažiť bez toho, aby ste sa museli prežehnať, či to tu funguje s kostolným poriadkom.

Galéria obrázkov