Káva

Milovaná aj zatracovaná. Múza velikánov umenia, akými boli Beethoven či Baudelaire. Niet iného nápoja, ktorý by dokázal tak rozvášniť vedecké kruhy. Pozreli sme sa na pozitíva a negatíva čiernej kávy vo svetle nových poznatkov.

ZA

ZA ELIXÍR ŽIVOTA? 

Ak sa radíte medzi kávičkárov, hneď na úvod vás potešíme. Najnovšie lekárske výskumy prikladajú káve výrazne viac pozitív. Svojho času sa spoločne s fajčením a nedostatkom pohybu radila medzi hlavné faktory civilizačných ochorení. Dnes ju v tejto „partičke záporákov“ nenájdeme. Naopak, vedci si začali všímať jej priaznivé účinky. Dokonca sa špekuluje, že pravidelné pitie kávy predlžuje život. Aj tu však platí: pite s mierou. Bavíme sa o troch až štyroch šálkach alebo 300 až 400 miligramoch denne. Všetko nad tento limit už so sebou nesie riziká. 

NA „NAKOPNUTIE“ POSTAČÍ VÔŇA 

Známym faktom je, že kofeín stimuluje mozog, potláča únavu, podporuje sústredenie, koncentráciu a celkový výkon. Zlepšuje krátkodobú aj dlhodobú pamäť a logické myslenie. V roku 2018 priniesli univerzity v Austrálii a Kanade zaujímavý výskum. Študentov rozdelili do dvoch miestností, pričom do jednej vháňali kávovú arómu. Pri analýze výsledkov zistili, že práve v nej boli študenti úspešnejší: koncentrácia, energia a schopnosť úsudku bola preukázateľne vyššia. Tento efekt pripísali tzv. Pavlovovmu reflexu – mozgu stačí známy podnet, aby spustil sled chemických procesov. 

PREVENCIA CHORÔB 

Vedeli ste, že v káve nájdeme dvakrát viac antioxidantov ako v zelenom čaji? Najnovšie štúdie naznačujú, že jej pravidelná konzumácia pôsobí preventívne proti rakovine pečene i prostaty, kardiovaskulárnym ochoreniam či cukrovke druhého typu a znižuje riziko alzheimera, demencie či mozgových príhod. Za niektoré benefity vďačíme spomenutým antioxidantom, pri iných veda stále tápe, ktorej látke obsiahnutej v kávových zrnách prisúdiť zásluhy. 

MENŠIE RIZIKO SAMOVRÁŽD 

Vedci z Harvardskej univerzity vydali v roku 2013 štúdiu, ktorá rozsiahlym skúmaním (viac než 70 000 respondentov) analyzovala vzťah medzi pitím kávy a samovraždami. Napokon dospeli k záveru, že ľudia, ktorí pijú dve až tri šálky denne, majú samovražedné sklony o 45 % zriedkavejšie. Toto zistenie pripísali psychostimulačným účinkom. Laicky povedané, po káve sa cítime príjemnejšie a svet dáva väčší zmysel.

PROTI

ZÁVISLOSŤ NIE JE MÝTUS 

Odborníci sa prikláňajú k názoru, že na vypestovanie tzv. kofeinizmu nám postačia tri dni „kávičkárenia“. Ako závislosť funguje? Kofeín znižuje účinky adenozínu, chemickej zlúčeniny, vďaka ktorej pociťujeme únavu. Zároveň spúšťa adrenalín, ktorý dodáva energiu. Náš mozog je teda umelo stimulovaný. Ak sme si na to zvykli a kofeín sa pár dní nedostavuje, môže nás okrem zvýšenej nervozity a útlmu prepadnúť aj bolesť hlavy. V niektorých prípadoch má tento regulárny „absťák” podobu migrény a môže trvať pokojne aj týždeň. 

TRÁVIACE PROBLÉMY A INKONTINENCIA 

Ak pijete kávu ráno, o jej laxatívnom účinku vás zrejme netreba presviedčať. Tento efekt má na svedomí hormón gastrín, ktorý urýchľuje činnosť hrubého čreva. Vysoké dávky kofeínu môžu u niektorých ľudí viesť k hnačke. Medzi vedľajšie efekty patrí aj zvýšené močenie. V renomovanom periodiku vydávanom Americkou asociáciou urológov bol už v roku 2012 publikovaný výskum, ktorý upozornil na významnú súvislosť nadmerného pitia kávy a inkontinencie v pokročilom veku. 

ZHORŠOVANIE ÚZKOSTNÝCH STAVOV

Odborníci sa zhodnú, že priveľa kávy môže mať negatívny vplyv na psychiku. Už pri dennej dávke nad 1000 mg sa u zdravých jedincov začali prejavovať poruchy pozornosti, nervozita a úzkostné pocity. Ak patríte k typom, u ktorých sa jeden či všetky aspekty vyskytujú aj bez umelých stimulantov, pri dávkovaní buďte zdržanlivý. Výskumy potvrdzujú, že neprimeraná konzumácia môže váš stav zhoršovať. 

JET LAG A ÚNAVA

Kofeín nám síce dodáva energiu, v organizme však zostáva, aj keď spíme. Nepriamo tak môže viesť k opačnému efektu. Ak to dnes s kávou preženieme, zajtra môžeme byť unavení napriek tomu, že sme spali štandardný čas. Náš mozog bol totiž naďalej stimulovaný. Vedci z Medical Research Council Laboratory odporúčajú nepiť kávu, ak sa o tri hodiny chystáte do postele. Váš biorytmus sa naruší a telo sa po prebudení správa veľmi podobne ako pri tzv. jet lag efekte, ktorý zažívame po preletoch medzi časovými pásmami. 

VIEME, ŽE VIEME MÁLO

Napriek prevažujúcim pozitívam zostáva lekárska obec opatrná. Vplyv kávy na organizmus je veľmi individuálny. Najnovšie sa ukazuje, že svoju rolu hrá aj genetika. Ak váhate, či vám káva prospieva, odporúča sa postupne znižovať dávky a pozorovať, ako organizmus zareaguje. 

Na záver dodajme, že všetky priaznivé účinky sú pripisované len tradičnej praženej káve, nie instantným náhradám. Ak teda chcete čerpať z pozitív svojej závislosti, siahnite len po kvalite.

Galéria obrázkov